bonnie

Prvý článok na novom blogu by mohol byť taký, že akože úvodný, vstupný, ale to si nechám na inokedy. Alebo na neskôr, alebo na záver, alebo na hocikedy, ten úvod. Alebo by som mohla dať nejaký oslavný, že nech ma hneď nezvesia, lenže čo tu oslavovať, keď pravdablog je v plienkach a zatiaľ sa mi tu viac nepáči jako páči. 

Čo sa mi páči je, že sa javí, že Herr administrátor má gule. A to je dobre, to je sympatické, nech je to akokoľvek sprofanované vetné spojenie, povedzme českým politikom Topolánkom. To sa nepočíta, pretože ten to o sebe povedal sám, kdežto o adminovi to hovorím ja a to už je iná vec. To sa počíta.

Na mojom domovskom blogu vydala jedna duálna blogerka (Mon ami) článok „Klamlivé údaje o najčítanejších blogoch na pravda.sk„.

Než som stihla prísť na to, čo sa to tam s číslami deje, stiahla ho, ale keďže ho vypublikovala i tu, mohla som sa tomu prizrieť. Že sa čachruje s číslami na weboch, to samo o sebe až taká škandalózna udalosť nie je, čachruje sa všade i tam, kde sa primárne nechce, trebárs už len preto, že každý používa iné počítadlá, rozličnú metodiku, berie do úvahy iné čísla, atď.

Mon ami sa pozastavila nad tým, čo jej zobrazili dostupné údaje na stránkach pravdového blogu, plácla to do priestoru a zaujala k tomu ľahko kritický postoj. Bolo zaujímavé sledovať, čo s tým urobí admin. Možností mal dosť, vybral si však reakciu a to nielen v komentoch, ale dokonca sa pribral pripraviť samostatný článok, kde čachre s číslami vysvetlil. Tým u mňa získal body, lebo zareagoval tak, ako človek v jeho pozícii zareagovať má, čo zase nie je úplne obvyklé v našich zemepisných šírkach. Z môjho pohľadu by bolo optimálne, keby ani nič nemusel vysvetľovať a napísal o zmenách a testovaní skôr, než bol prichytený na hruškách, ale chybičky sa stávajú a jeho hasiaca reakcia bola správna.

Čo mi však oteplilo krv, bola reakcia blogerky rozpravkarky2, ktorá začala blogerku Mon ami, ktorá na záhadné čísla poukázala, poučovať o slušnosti (cit.) „Základná slušnosť však káže, že ak nemám v niektorých veciach jasno, tak sa na to najprv spýtam kompetentných a až potom – keď sú doplnené informácie, z toho vyvádzam konečné uzávery.“. S jej poučovníckym moralizovaním nesúhlasím a mám pocit, že si pletie blogerinu s novinarinou. Úlohou novinára je objektívne informovať verejnosť a používať overené fakty, podklady a zdroje, aby verejnosť nezavádzal a neroznášal dezinformácie. Že to tak v praxi často nie je a novinári píšu tendenčné, zavádzajúce, manipulatívne, lobbistické a neviemaké články, to už nie je môj problém a ja s tým nič, okrem filtrovania a zapnutia ochranného mozgového štítu neurobím.

Úlohou a to som teraz použila veľmi nesprávne slovo, takže opravujem – právom každého jedného slobodného blogera (tj. takého, ktorý nie je umelo vytvorený za účelom šírenia nejakého, povedzme reklamného, politického či iného virálu) je skrátka písať si čo sa mu chce, kedy sa mu chce, kde sa mu chce a ako sa mu chce. Môže s kľudom aj dezinformovať, zavádzať, písať tendenčne, písať nezmysly, písať s chybami, kašľať na štylistiku, používať nespisovné i pejoratívne slová, môže a nemusí používať reálne fakty a hlavne sa ich vôbec nemusí držať. Pretože okrem toho, že môže uvádzať svoje naozajstné myšlienky a názory, pretože mu nefuní za krkom žiadny editor, ktorý mu dá pohlavok, alebo mu stiahne prémie, či gate (dosaďte si ľubovoľne), alebo ho rovno vyhodí, môže vyjadrovať i svoje nálady, pocity, emócie, postrehy, dojmy, atď, ktoré s objektívnou realitou majú veľa, málo, niečo, alebo i vôbec nič, spoločného. Bloger, ktorý sa neprofiluje ako odborník na nejakú oblasť, má (takmer) dokonalú slobodu. Nemusí si nič overovať, nikoho sa na nič pýtať, môže jednoducho plácnuť prvý dojem, ktorý mu napadne, keď niečo vidí, cíti, počuje, zažije. Jednak nie je žiadny investigavec, od ktorého sa to vyžaduje, nemusí sa obávať žiadneho právnika, ak skreslí nejaké údaje, pretože len skrátka slobodne vyjadruje svoj dojem a názor a na to má ústavou zaručené právo. Ďalšia vec je, že na to nemá čas, ktorý by mu niekto finančne saturoval. A ešte ďalšia, že nemusí mať ani takú ambíciu, lebo z toho, čo si píše, sa nestrieľa. Takže si kľudne môže z ľudí aj strieľať. A vôbec nevadí, že by ho za to niektorí i radi zastrelili. Pif-paf. Takže keby milá Mon ami napísala, že odtieň červenej na pravdovom blogu je hnusný, bola by to čiste jej osobná vec a nikoho by sa nemusela pýtať, či je ozaj hnusný a ani by nemusela zdôvodňovať, že prečo. Lebo.

Krv sa mi zohriala ešte o niečo viac, keď som si v ďalšom komente prečítala nenápadný návrh, zase od tej moralizujúcej blogerky, že by sa mali príspevky v podobnom duchu vymazávať. Musím kvitovať, že to admin opať ustál a nevidel pre takú stupiditu dôvod.

K ohriatej krvi sa už pridal aj zvýšený tlak, keď som v diskusii dorazila k ďalšiemu úžasnému názoru a nepriamej výzve pre Monamu a admina: „Moj názor je, že ten článok by mal admin stiahnuť, ak si ho MonAmi nestiahne sama…“. Admin má gule, na tento názor nič nedal a článok blogerke nezvesil. Kebyže je adminkou ona moralizátorka, alebo povedzme blog.sme, povestný mazaním nepohodlných článkov a komentov, tak článok s limitou približujúcou sa silnej pravdepodobnosti vyhazovu letí do večných virtuálnych lovíšť. Autorka článku Mon ami má tiež gule, v diskusii sa poďakovala adminovi za vysvetlenie a doplnila dovetok: „Po Vašich informáciách verejne vyhlasujem, že moje podozrenie z úmyselného manipulovania s čítanosťou na blogu pravda bolo nesprávne a nespravodlivé“ a popriala pekný deň, čo bolo podľa mňa logickým a zmysluplným uzavretím k číselným postrehom, na ktoré v článku upozornila. A článok nestiahla. Lebo nemala prečo. Napísala svoje postrehy, dojmy, ktoré z toho mala a otázky, na ktoré nevedela pred vysvetlením admina odpoveď.

Guľové résumé vybraných aktérov:

Admin: +

Mon ami: +

Rozpravkarka2: –

PS: A na záver moje privátne prianie pre blog,pravda.sk – p.blog, nedaj sa, čím väčší slobodný priestor bude virtuál, blogy médií a rozličné blogoviská poskytovať blogujúcim a čítajúcim, tým lepšie pre (skoro) všetkých. Každému sa vyhovieť nedá. Ale cenzurovaných blogovísk je už dosť, tak netreba rozširovať konkurenciu 🙂