bonnie

Zvolebnieva sa, prituhuje. A moje obavy sa zvyšujú. Rada by som Vás, milí spoluobčania týmto nahnala voliť. Otázkou je, že koho. To ani sama dobre neviem. A ani náhodou Vás nebudem nabádať na volenie nejakej strany, ktorá opäť sklame, to by som si musela hlavu o stenu búchať aj za Vás a to sa mi nechce.

.

Tým, čo ani za pána nevedia, koho voliť, by som asi doporučila Paliho Kapurkovú, príde mi ako pomerne neškodná strana naštvaných nevoličov, ktorí nevedia, koho by mali voliť a keďže je to viac menej recesistická strana s protestným podtónom, mohla by byť východiskom pre bezradných, ktorí nechcú, aby sa ich neodovzdaný hlas prerozdelil medzi výherné strany. Navyše je vysoko pravdepodobné, že nie je plná ambicióznych hrabivých bastardov, ktorí majú v hodnotovom rebríčku prioritne svoj prospech, potom dlho dlho nič a potom niekde národ a krajinu, ktorej majú vládnuť.

.

Ľuďkom voliacim SaS prikyvujem bez väčšieho znepokojenia, ich volebný program mi príde progresívny a prinášajú niekoľko bodov, ktoré je viac, než k veci presadiť vo vláde.

.

“Mami, ako je to možné, že ešte nezakázali komunistov? Keď nacistov zakázali? Veď komunisti ako u nás, tak vo svete skántrili viac ľudí, než všetci nacisti a teroristi dohromady.” Pýtala som sa tej, čo obvykle vie všetko. Ale na túto otázku len zťažka povzdychla. “To budú musieť vymrieť tí starí, ktorí za ich čias profitovali a tí starí, hlúpejší, čo z akýchsi nostalgických pohnútok, či čoho, nevedia, že už môžu voliť aj iné strany, ako komunistov a nikto ich za to nebude perzekuovať? A vidím tam i nové tváre, mladé tváre, to máme tak slabý dejepis, že ich v škole neučili, čo za zverstvá komunisti páchali na svojich vlastných spoluobčanoch…?” Ja by som najradšej každého komunistu opľula. Keby vyhrali, mohli by to byť zase voľby posledné a už by sme si nemuseli lámať hlavu nad tým, koho zo spektra politických strán si vybrať. Lebo by sme na výber nemali. No, možno formálny, ako v minulosti, keď mal každý z niekoľko desiatok príslušníkov nekomunistických strán zavesených na pätách niekoľko tajných a bál sa čo i len prdnúť bez dovolenia. Ako sa môže niekto verejne hlásiť k niečomu tak zvrátenému a amorálnemu ako je odkaz, ktorý nám zanechali komunisti? Priala by som im, aby zažili zabíjanie, bitie, okrádanie, vyvlastňovanie, sledovanie, bonzovanie, zatváranie do bás a blázincov, zavlečenie na nútené práce, znemožňovanie štúdia a pracovného uplatnenia kvôli kádrovému profilu, zákazy zhromažďovania, nebezpečie vysloviť svoj názor kritický k ich ideológii, atď. To by sa snaď zobudili. Ako si niekto môže namýšľať, že „toto“ sú „dobrí komunisti“? Lebo to hovoria? Vari tí pred nimi propagovali, že sú zlí? Nie. A Boli? Boli.

Komunisti, hanbite sa a hanbite sa i tí, čo im veríte a čo ich volíte! Amen k tejto téme, lebo sa moc rozohním.

.

No a čo tie ďalšie strany, ktoré už mali možnosť preukázať svoje schopnosti a zámery v parlamentných kreslách? Ste spokojní s ich politikou a s tým, ako vedú krajinu? Tak ich voľte!

Nie ste spokojní? Tak ich, preboha, nevoľte!!! Svoju šancu už dostali. Svoje sľuby už povedali, vy ste im už naleteli, svoje predvolebné sľuby už nedodržali, tak prečo si myslíte, že sa po týchto voľbách zmenia a už budú „dobrí“? Vari mali doterajšie volebné obdobie ako nejaký trenažer a teraz už budú vedieť, že ako na vec? Už nebudú klamať a kradnúť a produkovať dementné zákony, ktoré chránia a prinášajú profit predovšetkým ich zadkom a zadkom ich vyvolených a z národa si robia handru?

.

Veľa ľudí argumentuje, no veď ale, bojíme sa voliť novú stranu, tí, čo už vo vláde sú, si nakradli a keď tam zvolíme nových ľudí, tak tí si ešte len budú chcieť nakradnúť a budú hrabať ešte viac. Veľký omyl, vážení, priam tragický. Poznáte niekoho, nejakého politika, alebo človeka, ktorý kradol, že by si bol kedy býval statočne povedal, ale však už som si nahrabal dosť, teraz prepustím korytá iným. Trt makový, s jedlom rastie chuť a každý, kto raz začne hrabať, chce hrabať ešte viac a viac a viac a je v tom lepší ako nejaký nováčik, pretože už má know-how,vie, ako na to, má kontakty a hlavne je stále pri chuti a okrem majetku, ktorého už má teoreticky dosť, ho začne opantávať ambícia moci a nedoktnuteľnosti. Takže sa snaží dostať do pozície boha, ktorý môže všetko, ktorý už ani nemusí vymýšľať zastieracie manévre a demagogické výhovorky a smeruje krajinu do totality nejakej banánovej republiky. Tomuto máte chuť sa prizerať? Ja teda nie, ale čo už zmôžem, keď žijem v zadubenom národe, ktorý báchorkám o skvelej progresívnej, nekorupčnej, prosperujúcej, sociálnej budúcnosti verí a to od tých, ktorí už dostatočne preukázali, že príčetný volič im veriť nemá.

.

Môj hypoteticky najhororovejší scénár je koalícia: SMER+ĽS-HZDS+SNS+SDĽ+KSS+ZRS. Keby KDH otočilo svoj zámer nekmotriť sa s ľavicou, ešte by sme sa mohli tešiť na nejaké to krátenie ľudských práv a mohli by sme začať zatvárať homosexuálov, absolventky interrupcií a príležitostných huličov trávy. A tlačovou hovorkyňou a leaderkou vo svete politickej a spoločenskej zábavy by mohla byť nominovaná Kredenc Eva Máziková. Počas neprítomnosti by ju zastupovala Marfuša Nora Mojsejová. Áno, dokonalejšie naplnenie citátu: “…a sme v prdeli…” si už nedokážem predstaviť.

.

ešte trochu politikovania nájdete tu: Je to možné, že národ nie je až taký sprostý, ako som myslela, že je…?

Prvý článok na novom blogu by mohol byť taký, že akože úvodný, vstupný, ale to si nechám na inokedy. Alebo na neskôr, alebo na záver, alebo na hocikedy, ten úvod. Alebo by som mohla dať nejaký oslavný, že nech ma hneď nezvesia, lenže čo tu oslavovať, keď pravdablog je v plienkach a zatiaľ sa mi tu viac nepáči jako páči. 

Čo sa mi páči je, že sa javí, že Herr administrátor má gule. A to je dobre, to je sympatické, nech je to akokoľvek sprofanované vetné spojenie, povedzme českým politikom Topolánkom. To sa nepočíta, pretože ten to o sebe povedal sám, kdežto o adminovi to hovorím ja a to už je iná vec. To sa počíta.

Na mojom domovskom blogu vydala jedna duálna blogerka (Mon ami) článok “Klamlivé údaje o najčítanejších blogoch na pravda.sk“.

Než som stihla prísť na to, čo sa to tam s číslami deje, stiahla ho, ale keďže ho vypublikovala i tu, mohla som sa tomu prizrieť. Že sa čachruje s číslami na weboch, to samo o sebe až taká škandalózna udalosť nie je, čachruje sa všade i tam, kde sa primárne nechce, trebárs už len preto, že každý používa iné počítadlá, rozličnú metodiku, berie do úvahy iné čísla, atď.

Mon ami sa pozastavila nad tým, čo jej zobrazili dostupné údaje na stránkach pravdového blogu, plácla to do priestoru a zaujala k tomu ľahko kritický postoj. Bolo zaujímavé sledovať, čo s tým urobí admin. Možností mal dosť, vybral si však reakciu a to nielen v komentoch, ale dokonca sa pribral pripraviť samostatný článok, kde čachre s číslami vysvetlil. Tým u mňa získal body, lebo zareagoval tak, ako človek v jeho pozícii zareagovať má, čo zase nie je úplne obvyklé v našich zemepisných šírkach. Z môjho pohľadu by bolo optimálne, keby ani nič nemusel vysvetľovať a napísal o zmenách a testovaní skôr, než bol prichytený na hruškách, ale chybičky sa stávajú a jeho hasiaca reakcia bola správna.

Čo mi však oteplilo krv, bola reakcia blogerky rozpravkarky2, ktorá začala blogerku Mon ami, ktorá na záhadné čísla poukázala, poučovať o slušnosti (cit.) “Základná slušnosť však káže, že ak nemám v niektorých veciach jasno, tak sa na to najprv spýtam kompetentných a až potom – keď sú doplnené informácie, z toho vyvádzam konečné uzávery.“. S jej poučovníckym moralizovaním nesúhlasím a mám pocit, že si pletie blogerinu s novinarinou. Úlohou novinára je objektívne informovať verejnosť a používať overené fakty, podklady a zdroje, aby verejnosť nezavádzal a neroznášal dezinformácie. Že to tak v praxi často nie je a novinári píšu tendenčné, zavádzajúce, manipulatívne, lobbistické a neviemaké články, to už nie je môj problém a ja s tým nič, okrem filtrovania a zapnutia ochranného mozgového štítu neurobím.

Úlohou a to som teraz použila veľmi nesprávne slovo, takže opravujem – právom každého jedného slobodného blogera (tj. takého, ktorý nie je umelo vytvorený za účelom šírenia nejakého, povedzme reklamného, politického či iného virálu) je skrátka písať si čo sa mu chce, kedy sa mu chce, kde sa mu chce a ako sa mu chce. Môže s kľudom aj dezinformovať, zavádzať, písať tendenčne, písať nezmysly, písať s chybami, kašľať na štylistiku, používať nespisovné i pejoratívne slová, môže a nemusí používať reálne fakty a hlavne sa ich vôbec nemusí držať. Pretože okrem toho, že môže uvádzať svoje naozajstné myšlienky a názory, pretože mu nefuní za krkom žiadny editor, ktorý mu dá pohlavok, alebo mu stiahne prémie, či gate (dosaďte si ľubovoľne), alebo ho rovno vyhodí, môže vyjadrovať i svoje nálady, pocity, emócie, postrehy, dojmy, atď, ktoré s objektívnou realitou majú veľa, málo, niečo, alebo i vôbec nič, spoločného. Bloger, ktorý sa neprofiluje ako odborník na nejakú oblasť, má (takmer) dokonalú slobodu. Nemusí si nič overovať, nikoho sa na nič pýtať, môže jednoducho plácnuť prvý dojem, ktorý mu napadne, keď niečo vidí, cíti, počuje, zažije. Jednak nie je žiadny investigavec, od ktorého sa to vyžaduje, nemusí sa obávať žiadneho právnika, ak skreslí nejaké údaje, pretože len skrátka slobodne vyjadruje svoj dojem a názor a na to má ústavou zaručené právo. Ďalšia vec je, že na to nemá čas, ktorý by mu niekto finančne saturoval. A ešte ďalšia, že nemusí mať ani takú ambíciu, lebo z toho, čo si píše, sa nestrieľa. Takže si kľudne môže z ľudí aj strieľať. A vôbec nevadí, že by ho za to niektorí i radi zastrelili. Pif-paf. Takže keby milá Mon ami napísala, že odtieň červenej na pravdovom blogu je hnusný, bola by to čiste jej osobná vec a nikoho by sa nemusela pýtať, či je ozaj hnusný a ani by nemusela zdôvodňovať, že prečo. Lebo.

Krv sa mi zohriala ešte o niečo viac, keď som si v ďalšom komente prečítala nenápadný návrh, zase od tej moralizujúcej blogerky, že by sa mali príspevky v podobnom duchu vymazávať. Musím kvitovať, že to admin opať ustál a nevidel pre takú stupiditu dôvod.

K ohriatej krvi sa už pridal aj zvýšený tlak, keď som v diskusii dorazila k ďalšiemu úžasnému názoru a nepriamej výzve pre Monamu a admina: “Moj názor je, že ten článok by mal admin stiahnuť, ak si ho MonAmi nestiahne sama…“. Admin má gule, na tento názor nič nedal a článok blogerke nezvesil. Kebyže je adminkou ona moralizátorka, alebo povedzme blog.sme, povestný mazaním nepohodlných článkov a komentov, tak článok s limitou približujúcou sa silnej pravdepodobnosti vyhazovu letí do večných virtuálnych lovíšť. Autorka článku Mon ami má tiež gule, v diskusii sa poďakovala adminovi za vysvetlenie a doplnila dovetok: “Po Vašich informáciách verejne vyhlasujem, že moje podozrenie z úmyselného manipulovania s čítanosťou na blogu pravda bolo nesprávne a nespravodlivé“ a popriala pekný deň, čo bolo podľa mňa logickým a zmysluplným uzavretím k číselným postrehom, na ktoré v článku upozornila. A článok nestiahla. Lebo nemala prečo. Napísala svoje postrehy, dojmy, ktoré z toho mala a otázky, na ktoré nevedela pred vysvetlením admina odpoveď.

Guľové résumé vybraných aktérov:

Admin: +

Mon ami: +

Rozpravkarka2: -

PS: A na záver moje privátne prianie pre blog,pravda.sk – p.blog, nedaj sa, čím väčší slobodný priestor bude virtuál, blogy médií a rozličné blogoviská poskytovať blogujúcim a čítajúcim, tým lepšie pre (skoro) všetkých. Každému sa vyhovieť nedá. Ale cenzurovaných blogovísk je už dosť, tak netreba rozširovať konkurenciu